V roku 2019 uskutočnila nadácia CBOS štúdiu, ktorá zistila, že viac ako polovica našej populácie má problém udržať si zdravú telesnú hmotnosť, takže diéta IF (Intermitten fasting) je ideálna pre ľudí, ktorí nemajú čas počítať kalórie kvôli náročnému životnému štýlu. Nie je to však model výživy, ktorý je podobný tomu, ktorý poznáme najviac, t. j. tradičnému. Princípy if-diety sú veľmi jednoduché. Spočívajú v oddelení období počas dňa, keď je možné jesť, od období, keď sa treba jedlu vyhýbať. Najjednoduchšia definícia princípov, na ktorých je intermitten fasting založený, je, že nezáleží na tom, koľko toho zjete, dôležité je, kedy.

Odborníci na výživu nepochybne tvrdia, že najlepším spôsobom stravovania je pravidelné stravovanie každé 3 – 4 hodiny denne, ale prerušovaný pôst si získava čoraz viac priaznivcov. IF nie je spôsob stravovania, ktorý sa objavil nedávno. Bola vytvorená pred niekoľkými rokmi. Od ostatných diét sa odlišuje tým, že neboli zverejnené žiadne informácie, ktoré by dokazovali jej nepriaznivé účinky na ľudský organizmus. V prípade IF sa objavuje čoraz viac vedeckých štúdií, ktoré dokumentujú výhody diétneho okna.

Diéta intermitten fasting je založená na jasnom oddelení období, v ktorých je možné konzumovať jedlo, t. j. stravovacích okien, od obdobia, v ktorom sa vyslovene zdržiavame siahnutia po akýchkoľvek potravinách – pôstu. Potom môžeme siahnuť po výrobku s nulovou kalorickou hodnotou, ako je voda, káva s trochou mlieka, čaj so sladidlom alebo žuvačky. Diéta má niekoľko návrhov, ktoré umožňujú záujemcovi o tento model stravovania prispôsobiť ho potrebám svojho tela a životného štýlu. Na výber sú tieto možnosti:

Počas stravovacieho obdobia jeme tri jedlá a dve desiaty počas dňa. Ide o najobľúbenejší variant IF diéty. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením 14/10, keď sa čas predĺži o 2 hodiny. Najbežnejšou schémou je začať pôst o 8. hodine večer a ukončiť ho o 12. hodine raňajkami. Odporúča sa pre ľudí, ktorí sú aktívni v popoludňajších hodinách, pretože po tréningu je potrebné doplniť zásoby glykogénu vo svaloch.

Existuje aj návrh pre ľudí, pre ktorých je ťažké zdržať sa jedla do poludnia. Potom sa navrhuje začať pôst o 18.00 hod. a ukončiť ho o 10.00 hod. nasledujúceho dňa. Je to najjednoduchší spôsob dodržiavania diéty, pretože ideme spať skôr, ako pocítime hlad, polovicu pôstu prespíme a ranná káva s mliekom potlačíhlad.

Tento spôsob stravovania sa označuje ako bojovnícka strava a je podobný pravekej strave. Za 4 hodiny zjemedve veľmi slušné jedlá, z ktorých aspoň jedno by malo byť teplé.

Podľa smerníc by sme sa nemali prejedávať päť dní, ale dva dni v týždni by sme mali dodržiavať diétu s obsahom 500 až 600 kcal.

Ľudia, ktorí budú dodržiavať túto formu pôstu, sa 6 dní normálne stravujú a jeden deňv týždni sa postia.

Na základe výskumu o tom, ako si osvojiť IF diétu, a názorov väčšiny ľudí, ktorí ju používajú, možno povedať, že prerušovaný pôst funguje a nemá žiadne vedľajšie účinky na naše telo. Je dôležité, aby ste počas jedálnička jedli kvalitné produkty a nejedli vysoko spracované potraviny a alkohol. Takto môžeme pozorovať zlepšenie činnosti nášho metabolizmu čo nám prináša želaný úbytok hmotnosti a lepšiu pohodu .

Okrem toho zástancovia prerušovaného hladovania tvrdia, že pravdepodobnosť pocitu hladu každé tri hodiny je nízka, pretože narúša prirodzené mechanizmy a činnosť našich biologických hodín. Predpokladá sa, že hlad je nevyhnutný na realizáciu mnohých metabolických procesov. Okrem toho je potrebné poznamenať, že dlhodobá IF strava má veľký vplyv na potlačenie rozvoja takých ochorení, ako sú

Diétu IF možno odporučiť všetkým ľuďom, u ktorých tradičné metódy navrhované odborníkmi na výživu nefungujú. Tento model stravovania je ideálny pre ľudí, ktorí sú zaneprázdnení a chcú mať pod kontrolou svoju stravu a postavu. Umožní im znížiť telesnú hmotnosť až o 3,5 kg za 4 mesiace.

Existujemnoho pochybností o vynechávaní raňajok, ktoré sa považujú za najdôležitejšie jedlo, ktoré nám dodáva energiu na celý deň, zatiaľ čo pri IF diéte odpadá povinnosť jesť ráno, pretože výživové okno nám umožňuje jesť prvé jedlo popoludní alebo dokonca neskôr.

Diéta IF nie je pre každého. Mali by sa mu vyhýbať ľudia, ktorí každý deň tvrdo pracujú, ktorí nemajú dostatok spánku, tehotné ženy a mladé matky. Nemali by ho používať ani diabetici užívajúci inzulín a ľudia s ochorením pečene a obličiek. Pôst má vplyv aj na náš hormonálny systém, preto by sa pacienti, ktorí majú ochorenie štítnej žľazy a užívajú lieky, mali pred začatím pôstu poradiť so svojím lekárom. Okrem toho tento model výživy nie je vhodný pre deti a dospievajúcich a pre ľudí, ktorí majú problémy s chuťou do jedla.

Nepríjemný pocit sania v žalúdku po niekoľkých hodinách môže vyústiť do neuváženého útoku na jedlo. V takej chvíli siahame po jedle bez toho, aby sme venovali pozornosť tomu, či je zdravé alebo nie. Po dlhšej prestávke v jedení potrebuje mozog doplniť energiu, preto máme tendenciu siahnuť po sladkých a kalorických potravinách.

To sa zvyčajne stáva na začiatku IF(Intermitten fasting) v prvých dňoch pôstu. Je to nepríjemné pre ľudí, ktorí často maškrtia a sú zvyknutí na neustály pocit sýtosti. Proces prispôsobovania sa hodinám nalačno závisí od našej citlivosti na inzulín. Bohužiaľ, čím je slabšia, tým dlhšie celý proces trvá. Pred začatím pôstu by ste mali pozorovať svoje telo, kedy pociťuje únavný hlad, aby ste si mohli naplánovať stravovacie okno, ktoré môžete časom postupne meniť.

Už dávno nie je známe, že obmedzenie prísunu kalórií nám prináša viac pozitívnych účinkov ako škôd. Najmä preto, že náš životný štýl vedie k rýchlemu stravovaniu, ktoré je často bohaté na ľahko stráviteľné sacharidy a nezdravé tuky. K tomu sa pridáva neustály stres a nedostatok fyzickej aktivity. V konečnom dôsledku to vedie k zhoršeniu zdravotného stavu a nadváhe. Pravidelným dodržiavaním IF stravy môžeme tieto procesy zastaviť.

Preto je dôležité, aby naše telo mohlo pokojne stráviť jedlo, ktoré sme zjedli ako posledné, aj keď bolo ťažké. Pre IF stravu je dobré, aby bola bohatá na celozrnné výrobky, ovocie a zeleninu, semená, orechy a kvalitné oleje lisované za studena. Tráviaci systém sa tak môže sústrediť na regeneráciu a obnovu. Ďalším dôležitým faktom je, že hladina triglyceridov v krvi sa znižuje za predpokladu, že sa do jedálneho lístka zaradia jedlá, ktoré nie sú vysoko spracované, ako napríklad fast food alebo sladkosti. Diéta IF má tiež vplyv na zníženie zápalov, takže naše telo sa rýchlejšie zotavuje. Výskumníci tiež dokázali, že jedenie okien vedie k zresetovaniu nášho tela.

To nám umožní resetovať ho tak, aby opäť fungoval správne. To je dôležité najmä pre ľudí s diagnostikovanou inzulínovou rezistenciou, pretože vtedy energiu z potravy využívame na tvorbu, nie na spaľovanie tukov. To má za následok senzibilizáciu nášho systému na inzulín a leptín. Leptín je hormón zodpovedný za kontrolu chuti do jedla a schopnosť využívať uložený tuk ako zdroj energie. Okrem toho sa začne aktivovať tretí hormón, ktorý je zodpovedný za našu telesnú hmotnosť – grelín. Vďaka tomu sme prestali jesť.

Na záver možno povedať, že IF diéta nám umožňuje prevziať kontrolu nad našou postavou a zdravím, ak k nej pristupujeme racionálne a s hlavou, ale treba si uvedomiť, že to nie je zázračná pilulka, ktorá vyrieši naše problémy s jedlom. Ak máme pevnú vôľu, ktorá nám umožní uplatňovať pôst, vďaka ktorému pocítime rozdiely na pozitívnej strane, nie je potrebné sa ho vzdávať. Individuálny prístupje veľmi dôležitý.