Nekonvenčná medicína využíva na podporu oslabeného zdravotného stavu množstvo prírodných metód založených predovšetkým na liečivých účinkoch mnohých bylín a iných rastlín. Niektoré z nich majú mimoriadne priaznivý účinok na ľudský organizmus, môžeme povedať, že sa prispôsobujú konkrétnym podmienkam, v ktorých majú pôsobiť, preto ich nazývame adaptogény. Je ich veľa, preto sa oplatí zistiť,aké majú vlastnosti a ktoré z nich by sme mali začať používať.

Pojem adaptogény sa už natrvalo dostal do slovníka nielen priaznivcov prírodnej medicíny vo všeobecnosti a holistického prístupu k zdraviu. Mechanizmus ich účinku pre nás stále skrýva mnoho záhad, ale keďže sa o nich dozvedáme viac, vieme už, že ich účinnosti a pozitívnym vlastnostiam podporujúcim zdravie nemožno veľa vytknúť. Tento názov bol prvýkrát použitý v roku 1940, keď ruský vedec skúmal účinky niektorých druhov rastlín na posilnenie organizmu oslabeného z rôznych príčin.

Súčasná a všeobecne uznávaná definícia definuje adaptogény ako rastliny, ktorých funkciou je regulovať a normalizovať fungovanie organizmu. Posilňujú najmä našu odolnosť voči negatívnym účinkom stresu, s ktorým sa niekedy ťažko vyrovnávame a ktorý môže viesť k vzniku mnohých viac či menej závažných ochorení. Pôsobenie rastlín s adaptogénnymi vlastnosťami nám umožňuje lepšie a rýchlejšie sa prispôsobiť všetkým meniacim sa vonkajším podmienkam, pričom súčasne znižuje následky už spôsobených poškodení.

Fytoterapiu, teda bylinnú medicínu, pozná ľudstvo už tisícky rokov a aj dnes využívame rôzne rastliny a bylinky na zmiernenie príznakov mnohých ochorení. Mali by sme však vedieť, že nie všetky rastliny možno zaradiť medzi adaptogény. Mali by mať pomerne špecifické vlastnosti a okrem iného nesmú byť návykové, vzájomne pôsobiť s liekmi, obsahovať nebezpečné toxické zlúčeniny, ktoré môžu skôr škodiť ako pomáhať, a spôsobovať vedľajšie účinky.

Ak nevieme, ktoré rastliny tieto podmienky spĺňajú, vždy sa môžeme poradiť s odborníkom, napr. v obchode s bylinkami. Oplatí sa tiež spoznať všetky dôležité vlastnosti adaptogénnych rastlín, ktoré prospievajú mnohým aspektom zdravia, z ktorých najdôležitejšie sú:

Teraz, keď už vieme, čo sú adaptogény a aké majú vlastnosti, ktoré prospievajú nášmu zdraviu, je čas zistiť, ktoré z nich sú najúčinnejšie a rozhodne sa oplatí mať ich vo svojej domácej bylinkovej lekárničke. Odborníci v tejto oblasti odporúčajú používať najmä týchto šesť prírodných adaptogénov na rastlinnej báze, ako napr:

Nesie latinský názov Withania Somnifera, u nás známy aj ako vitánia slimáková alebo indický ženšen, zďaleka najoceňovanejší a najpoužívanejší adaptogén na svete. Vo voľnej prírode rastie ashwagandha na Ďalekom východe, predovšetkým v Indii, a je zaradený medzi rastliny z čeľade Solanaceae. Používa sa už takmer 5 000 rokov, predovšetkým práškový koreň, ktorý sa pridáva do mnohých výživových doplnkov, a jeho jedinečné vlastnosti vyplývajú zo zloženia rastliny.

Okrem iného obsahuje aktívne biologické zlúčeniny nazývané vitanolidy, vitamín C, fytosteroly, flavonoidy, početné alkaloidy, karotén, kumaríny, saponíny, vlákninu a minerálne látky vrátane vápnika a železa. Vďaka nim sa možno spoľahnúť, že bude pôsobiť:

Rastlina s azda najznámejšími zdraviu prospešnými vlastnosťami, nielen adaptogénnymi, hoci tie sú v jej prípade mimoriadne silné. Panax ginseng, ako znie jeho latinský vedecký názov, je tiež bohatstvom mnohých živín, ktoré sú pre zdravie nášho organizmu jednoducho nevyhnutné. Okrem iného koreň ženšenu obsahuje vitamín B1, čiže tiamín, vitamín B4, čiže cholín, vitamín C, vitamín E a ginsenosidy, ktoré majú vplyv na:

Pochádza z rastliny, ktorá rastie vo voľnej prírode v Peru, v nadmorskej výške viac ako 4 000 000 metrov, ale v tejto oblasti sveta je známa a cenená už po stáročia. Koreň Maca, Lepidium peruvianum, u nás známy aj ako papriková tráva alebo peruánsky ženšen, je ďalším adaptogénom, ktorý stojí za to predstaviť. Štúdie ukázali, že je mimoriadne bohatým zdrojom mnohých bioaktívnych látok, flavonoidov, antokyanov, saponínov a trieslovín. Tie sú podporované vitamínmi skupiny B, tiamínom a riboflavínom, vitamínom C a E a minerálmi, zinkom, meďou, draslíkom, vápnikom a železom, ktoré mu spoločne dodávajú vlastnosti:

Rastlina, ktorá sa po stáročia používa v ajurvéde, teda tradičnej indickej medicíne, a patrí do čeľade lipnicovitých, sa nazýva aj brahmi. U nás bacopa monnieri nesie menej exotický názov bakopa drobnolistá a je ďalším adaptogénom, ktorý sa oplatí pravidelne používať nielen na boj proti stresu. Jeho účinok je založený predovšetkým na prítomnosti steroidných saponínov, fenolov, fytosterolov a flavonoidov a pozostáva z:

Ďalší adaptogén používaný v starej indickej ajurvéde a jeho liečivé vlastnosti nemožno poprieť. Vyznávačom prírodnej medicíny je známejšia pod názvom Gotu Kola a obsahuje okrem iného triterpénové zlúčeniny, flavonoidy, éterické oleje, fytosteroly, triesloviny, minerály vrátane toľko potrebného horčíka. Pravidelné užívanie prípravkov, ktoré majú vo svojom zložení Centella Asiatica, Centella asiatica, má pozitívny vplyv na:

Posledným adaptogénom, ktorý sa podľa nás oplatí mať vo svojej domácej bylinkovej lekárničke, je rhodiola horská (Rhodiola rosea) Rhodiola rosea, ktorá rastie vo voľnej prírode v chladnom podnebí vrátane Arktídy. Označuje sa aj ako „zlatý koreň“, čoraz častejšie sa pestuje aj v iných častiach sveta vrátane Poľska a môže sa pochváliť zložením zodpovedným nielen za svoje adaptogénne vlastnosti. Nachádzajú sa v ňom fytosteroly, katechíny, flavonoidy, fenolové kyseliny, stopové prvky, chróm, mangán, meď a selén a práve im vďačí rhodiola rosea za svoje účinky:

Bohužiaľ, nie každý môže využívať početné výhody, ktoré ponúka pravidelné užívanie doplnkov stravy s obsahom uvedených adaptogénov. Je potrebné si vopred pozorne prečítať sprievodný leták, predovšetkým kontraindikácie, a tie, ktoré bude potrebné vziať do úvahy, sú: